Poslednú aktualizáciu dňa 22/09/2023 vykonal astromaïa
Spriaznené duše sa chcú a potrebujú
Nie je nič zlé na tom, keď sa cítime neúplní, keď máme pocit, že nám niekto chýba
Myslíte si, že viac obetavosti vám prinesie viac lásky? Nie, vo vzťahu je zásadné dodržiavať zákon rovnováhy! Myslíte si, že rozdiely medzi mužským a ženským princípom sú príčinou nesúladu? Naopak, sú podmienkou súladu! Práve tieto prekvapivé odhalenia budú možno hybnou silou, ktorá vás iným pohľadom na vzťahy privedie k iným vzťahom.
Vzťah so spriaznenou dušou je prostriedkom k tomu, aby sme zo seba dokázali vydať to najlepšie, a časom nás urobí oveľa úplnejšími, než by sme sa kedykoľvek predtým mohli stať sami. Podobný oheň však nikdy nezažnú dvaja ľudia, ktorí sa vo vzájomnom vzťahu snažia o maximálnu nezávislosť. Nemajú totiž prístup k obrovským zásobám energie, ktorú generujú nespočetné vzájomné výmeny na všetkých úrovniach. Problémy rastú z ich zdržanlivosti, nie však z túžby a vzájomnej potreby.
Všetky veci vo vesmíre začínajú na úrovni mysle. To znamená, že sa najprv vyskytne nejaká predstava a želanie, a až potom sa prejaví v hmotnom svete. Pre vzťah spriaznených duší to znamená, že si dvaja ľudia najprv musia želať byť spolu, a až potom sa môžu stretnúť.
Znie to ako pomerne banálny postreh, avšak asi som nestretla nikoho, kto by žil práve sám a neriešil občas dilemu, či to tak náhodou nie je lepšie, či by si skôr nemal budovať samostatnosť a nezávislosť než hľadať partnera.
To isté navyše platí aj o mnohých ľuďoch, ktorí sa práve v nejakom vzťahu nachádzajú. Aj oni často cítia rozpoltenosť medzi želaním uniknúť citovým karambolom väčšou samostatnosťou a túžbou po hlbšom, láskyplnom spojení s partnerom.
Bezpečie samoty
Večné napätie medzi túžbou po nezávislosti na jednej strane a potrebou láskyplného vzťahu na strane druhej sa zdá byť pre ľudí charakteristické. A je na to dobrý dôvod, obidve možnosti totiž môžu byť rovnako lákavé.
Citová nezávislosť napríklad poskytuje slušné vyhliadky na to, že vás už nikdy nikto nezraní. To znie dobre. Nakoniec najbolestnejšie zážitky si väčšina z nás zažila v súvislosti s niekým, koho sme milovali a komu sme chceli byť blízko. Celkom chápem, že si potom niekto povie „čo je veľa, to je príliš, od teraz sa pokúsim žiť natoľko samostatne, aby som už niečo také nikdy nemusel(a) zažiť“.
Naozajstné spriaznené duše však žijú mimo takejto obavy a vedome na seba berú riziko, že môžu prísť k ďalšiemu úrazu, že sa možno niekedy môžu aj úplne zosypať. Vzdali sa potreby nezávislosti ako obrany pred možnou citovou ujmou a z celého srdca pristúpili na to, že si prajú byť spolu. Na to je potrebná odvaha.
Hľadať celistvosť v sebe? Iba teória …
Možno ste sa už niekedy stretli s názorom, že aby dvaja ľudia dokázali vytvoriť plnohodnotný vzťah, každý z nich musí najskôr dosiahnuť úplnosť sám v sebe, alebo dokonca že musí sám v sebe najskôr dôjsť k mystickému spojeniu, a až potom sa dočká pravého šťastia s partnerom.
Z toho vyplýva, že musí spojiť svoje mužské a ženské stránky s cieľom prekonať svoju potrebu druhého pohlavia a vyhnúť sa tak množstvu problémov s potenciálnym partnerom. Teoreticky to znie dobre, podľa mňa je to ale úplne od veci. Ak niekto skutočne dosiahne úplnosť sám v sebe, všetka potreba spolužitia s partnerom zmizne.
Osoba, ktorá nachádza všetko potrebné sama v sebe, je buď duchovne vysoko vyspelá bytosť, alebo androgyn bez potrieb a vášní. Niekomu takému však blízky a sexuálny vzťah s inou osobou nechýba a ani by mu nič zvláštne nepriniesol.
Predstavte si magnet, ktorý integroval svoje kladné a záporné póly. Taký magnet nepriťahuje a ani nie je priťahovaný iným magnetom. Práve tak to bude s bytosťou, ktorá je úplná sama v sebe.
Práve neúplnosť nás priťahuje k ľuďom s vlastnosťami, ktoré my sami nemáme, to z nej sa rodí túžba láskyplne sa spojiť s druhým ‒ sexuálne, citovo, mentálne i duchovne.
Na neúplnosti totiž nie je vôbec nič zlé, rovnako ako nie je nič zlé na želaniach a túžbach. Práve naopak, vo vzťahu so spriaznenou dušou môžeme túžbu použiť ako palivo, ktoré v spojení s palivom partnerovým vydá taký žiar, až nás vystrelí ďaleko za naše osobné medze.
Vedieť milovať a vedieť odísť
„Z toho srší hrozná závislosť,“ môže vám napadnúť. „Práve taká, aká zničila moje predchádzajúce vzťahy!“ Dovoľte, aby som vás upozornila, že sme všetci vo všetkých ohľadoch náramne závislí, či už sa to niekomu páči alebo nie. Sme závislí na jedle, na vzduchu, na prístreší, sme nespočetnými spôsobmi závislí na ostatných. Každá kvetina vždy závisí na vode, pôde, slnečnom svite, a nie je na tom vôbec nič zlé!
Závislosť problémy nevytvára ‒ závislosť je jednoduchý životný fakt. Problém je v tom, že sa nevieme zavesiť na toho správneho človeka, ktorý by sa rovnako zavesil na nás tak, aby sme sa vzájomne podporovali, skôr než vytvárali vzájomne podmienené vzťahy. Nepotrebujeme byť nezávislí, ale vzájomne závislí. Potrebujeme sa naučiť zmeniť svoje vzťahy alebo nájsť partnera, s ktorým utvoríme vzájomne sa podporujúci tím. Nemá zmysel zostávať závislí na niekom, kto si nechce pripustiť, že nás potrebuje, a nechá nás strádať.
Existuje však určitý typ nezávislosti, ktorý človek túžiaci po vzťahu so spriaznenou dušou skutočne potrebuje: Musí byť schopný odísť, keď vzťah stroskotá (i keď vzťah naozajstných spriaznených duší sa nikdy úplne nezosype). Schopnosť stáť na vlastných nohách patrí k základnej výbave každého, kto chce zakúsiť vyššie formy lásky. Ak nevieme povedať nie a odísť vo chvíli, kedy sa popretŕhajú základné putá, dostaneme sa skôr alebo neskôr do problémov.
Nie je nič zlé na tom, keď sa človek cíti neúplný, keď má pocit, že mu niekto chýba. Práve tieto pocity nás priťahujú k spriaznenej duši, k osobe, ktorá je iná než my, a tým nás dopĺňa. V bežných vzťahoch ľudia potreby a túžby voči svojmu partnerovi/partnerke často zadržiavajú v sebe, takže potom ich zväzok trpí neúplnosťou dokonca aj v sexuálnej rovine.
Spriaznené duše na druhej strane svoje potreby a túžby radostne zdieľajú, takže si dokážu vymieňať energiu na všetkých úrovniach ‒ sexuálnej, citovej, mentálnej, a predovšetkým duchovnej. Tým zo seba obaja partneri dokážu dostať to najlepšie, čo v nich je.
Ukážka z knihy „Vaša spriaznená duša“, ktorej autorkou je Tara Springett